Mimochodom

Takto výstižne nazval jeden z diskutérov na stránke konzervatívneho denníka Postoj médiá, ktoré sa samy najradšej označujú ako mainstreamové, systémové alebo jednoducho tie, ktoré jediné majú nárok pôsobiť na slovenskej mediálnej scéne. Ostatné je odpad, hoax, konšpirácia a proruská propaganda.

Výstižné pomenovanie médií, ktorých údernou jednotkou sú najmä Sme, Denník N a Aktuality, sa “preslávili” najmä svojim nekompromisným bojom proti Smeru a Ficovi s ich napojením na slovenskú i zahraničnú mafiu. V zahraničnej politike zasa statočne bojujú za záchranu migrantov všetkého druhu, za všetky možné sankcie proti Rusku, ale aj proti “nelegálnemu” americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý sa dostal na svoj post jedine zásluhou ovplyvňovania amerických volieb ruskými tajnými službami pod vedením samotného Vladimíra Putina.

O americkom liberálnom hoaxstreame sa na stránke citovaného denníka písalo práve v súvislosti s Trumpom, konkrétne so správou Roberta Muellera o výsledku vyšetrovania tzv. Russiagate, čiže o zasahovaní Ruska do amerických volieb . Samotný titulok a podtitulok článku z pera Petra Van Burena, pôvodne zverejneného v periodiku The American Conservative, hovoria úplne jasne: “Prípad Trump a Rusi: Všetko to bola lož. Robert Mueller skončil s prázdnymi rukami. Ukázalo sa, že dva roky trvajúca Russiagate bola iba hanebnou propagandou”.

Zhrnutie správy hovorí: “Špeciálny vyšetrovateľ nezistil, že by sa Trumpova kampaň alebo ktokoľvek na ňu napojený dopustil sprisahania alebo koordinácie s Rusmi v ich snahách ovplyvniť prezidentské voľby v USA v roku 2016. Správa neodporúča vznesenie žiadnych ďalších obvinení a špeciálny vyšetrovateľ nevzniesol žiadne iné obvinenia, ktoré by ešte neboli zverejnené.

Všetko – všetko – ďalšie, čo sme od leta 2016 počúvali, spadá v závislosti od vášho svedomia a názoru na humánnosť do ríše lží, klamstiev, propagandy, preháňania, politickej manipulácie, hlúpej žurnalistiky, falošných správ, nesprávnych úsudkov, jednoduchých nezmyslov či, prinajlepšom, medzi unáhlené závery.”

Treba pripomenúť, že hlasnými trúbami tejto špinavej propagandy boli americké médiá, ktoré patria k “pýche” americkej žurnalistiky a ktoré boli vzorom pre našich novinárov pri ich preškoľovaní sa zo zlej socialistickej na dobrú kapitalistickú žurnalistiku. Žurnalistika a najmä propaganda (aj keď toto slovo bolo vtedy tabu, pretože americká žurnalistika pozná len fakty!) boli doslova predvojom pri prenikaní americkej ekonomiky, kultúry a ideológie (spôsobu života) na nové dobyté územia socialistických krajín. Centrá nezávislej žurnalistiky, ktorých úlohou bolo školiť perspektívne novinárske kádre, začali vznikať hneď po etablovaní sa nového režimu – v Prahe 1991, v Bratislave, po vzniku samostatnej republiky – 1993, v Bukurešti – 1994 a v Budapešti – 1995. Vznikli ako pracoviská Nadácie nezávislej žurnalistiky, ktorú v roku 1991 založil James L. Greenfield, člen redakčnej rady novín The New York Times s cieľom “pomáhať začínajúcim novinárom v postkomunistických krajinách zvyšovať svoje novinárske zručnosti, znalosti techniky a podnikateľskej praxe.” Nadácia sama o sebe vyhlasuje, že je jednou z prvých neziskových organizácií, ktoré po páde komunizmu zaujali trvalé miesto v krajinách východnej a strednej Európy.

Áno, iniciátorom školenia “novinárov nového typu”, ktorí dnes dominujú na slovenskej mediálnej scéne, boli tie New York Times, ktoré tvorili dejiny žurnalistiky, ale ktoré sa spreneverili svojmu poslaniu už počas vojny v Iraku. A teraz, ako uzatvára Peter Van Buren, znova: “Veľké médiá, ktoré zhltli klamstvá o neexistujúcich zbraniach hromadného ničenia v Iraku a potom sľúbili, že to už „nikdy viac!“ neurobia, to spravili opäť. New York Times, Washington Post, CNN, MSNBC atď. prinášali falošné správy, lebo sa rozhodli byť stranícki. Poškvrnila sa ďalšia generácia novinárov.”

Ukazuje sa, že naši novinári majú “dobré” vzory, ktorých praxe sa náležite pridŕžajú.