Na nedávnej svetovej konferencii OSN v marockom Marrákechi sa generálny tajomník tejto čoraz viac pochybnej organizácie vyjadril, že od roku 2000 prišlo o život už viac ako 60 000 migrantov, čo je podľa neho hanbou pre celé medzinárodné spoločenstvo. Uznávam, je to smutné. Avšak pán Guterres by sa mal hanbiť aj za niečo iné. Asi mu to treba propomenúť.
Dnešní migranti z Afriky prichádzajú do Európy dobrovoľne, aj keď hnaní túžbou po lepšom a bezpečnejšom živote. História nám hovorí, že to nie sú prví africkí migranti. Rovnakú pozornosť si zasluhujú tí, ktorých kolonialisti nasilu vyvážali z Afriky do Karibiku, Severnej i Južnej Ameriky, aby tam ako otroci pracovali na cukrových, tabakových a bavlníkových plantážach a pomáhali tak rozvíjajúcemu sa kapitalizmu v Európe. Bola to mimoriadna migrácia. Od začiatku 16. storočia až do druhej polovice 19. storočia Portugalci, Španieli, Francúzi, Briti, Holanďania, Dáni, Nemci a dokonca aj Švédi a ich otrokárske lode – podľa dnešných odhadov vedcov – vyviezli z Afriky približne 10 až 12 miliónov ľudí, z ktorých 15 až 25 percent neprežilo hrozné a životu nebezpečné podmienky na 8000 kilometrov dlhej plavbe cez Atlantik.
Ak viete aspoň trochu počítať, pán generálny tajomník, tak je to približne 1,5 až 2,5 milióny ľudí!!! Nútených migrantov. A najviac sa pri tom činili vaši rodní Portugalci, pán Guterres. Do svojej kolónie, terajšej Brazílie, vyviezli okolo 4 miliónov afrických otrokov. Za toto by ste sa mali hanbiť a spolu s vami aj všetci tí predstavitelia Európskej únie, ktorí teraz od nepomerne chudobnejších obyvateľov východnej Európy požadujú solidaritu (!) a radi by im nanucovali povinné kvóty na nimi pozývaných a vítaných migrantov.
Vývoz otrokov z Afiky mal devastačné dôsledky pre africké krajiny, pretože na práce v Novej Zemi boli potrební predovšetkým mladí a fyzicky odolní jedinci, ktorí by nahradili tých pôvodných Indiánov, ktorých vaši Portugalci a Španieli vyhubili. V domácich krajinách potom najaktívnejšia časť obyvateľstva chýbala, čo postihovalo nielen hospodárstvo, ale aj populačný vývoj. Tak je tomu vlastne aj dnes, keď bývalí kolonizátori zo západnej Európy by do svojich krajín najradšej púšťali predovšetkým mladých a kvalifikovaných migrantov, ktorých potrebujú na udržiavanie “trvalého hospodárskeho rastu”. A v Afrike zostane len nekvalifikovaná pracovná sila, vhodná na novodobú otrockú prácu.
Za toto by ste sa mali hanbiť, pán Guterres!!!