Mimochodom

Skoro každý, kto aspoň trochu sleduje šport, vie o tom, že kanadskí hokejisti patria k najlepším strelcom. Nielen na práve prebiehajúcich majstrovstvá sveta v Dánsku. Hráči ako Wayne Gretzky, Bobby Hall, Mario Lemieux, Gordie How alebo Bobby Orr patrili k streleckým rekordérom v histórii kanadsko-americkej NHL. Menej čitateľov však asi vie, že Kanaďania patria k špičkovým preborníkom aj v inej streľbe.

Práve v súvislosti s aktuálnym hokejovými majstrovstvami som si spomenul na staršie články v zahraničnej tlači referujúce o “vynikajúcich” výsledkoch ostrostrelcov, resp. ostreľovačov, ktorí v prebiehajúcich vojnách dokážu zostreliť nepriateľských vojakov na veľké vzdialenosti. Dokonca sa v tejto “discipline” dajú vytvárať aj svetové rekordy. Zároveň som sa dočítal, že Kanaďania sú v tejto discipline na najvyššej úrovni. Hoci Kanada sa iba v obmedzenej miere zúčastňuje na amerických konfliktoch na Blízkom východe, konkrétne v Iraku a Afganistane, zaznamenala niekoľko pozoruhodných streleckých výkonov.

Nemecký bulvárny denník Bild v tejto súvislosti informoval o tom, že nemenovaný kanadský ostrostrelec zastrelil teroristu Islamského štátu na vzdialenosť 3540 metrov a vytvoril tak nový svetový rekord. Ten do roku 2009 držal britský vojak Craig Harrison so smrteľnou strelou na vzdialenosť 2475 metrov. Takže kanadský strelec v Iraku prekonal rekord o viac ako jeden kilometer. Týmto výkonom sa zaradil do skupiny štyroch najlepších ostreľovačov na svete, medzi ktorými sú ďalší dvaja Kanaďania. Rob Furlong v roku 2002 zastrelil v Aufganistane nepriateľa na vzdialenosť 2430 metrov a Arron Perry v tom istom roku a v tej istej vojne dosiahol rekord 2310 metrov.

Takže až tam sme sa dopracovali. Dnes súťažíme nielen o to, kto čo na najväčšiu vzdialenosť hodí kladivo alebo oštep, ale aj o to, kto na čoraz väčšiu vzdialenosť zastrelí nejakého nepriateľa, o ktorom nemá ani tušenia, kto to je, aké je jeho zmýšľanie a aké sú dôvody, aby ho zastrelil.

Nemá zmysel opakovať argumenty proti vojnám v Iraku, Sýrii, Líbyi a ich osnovateľom. Chápem všetky ich geopolitické a ekonomické záujmy. Nechápem však, prečo sa z najvyspelejších ekonomických a vraj aj najdemokratickejších krajín s takou vehemenciou šíri kultúra vojny a zabíjania, ku ktorej súťaž o najlepšieho snajpera určite prispieva.