Založ si blog

Zachráňte kapitalizmus

 

Zachráňte kapitalizmus (Saving capitalism) je názov knihy a dokumentárneho televízneho filmu Roberta B. Reicha, bývalého ministra práce vo vláde Billa Clintona.

Robert Bernard Reich je profesorom verejnej politiky na Goldman School of Public Policy na Kalifornskej univerzite v Berkeley a patrí k najvplyvnejším intelektuálnom USA. Ako minister práce vo vláde Billa Clintona sa snažil presadiť programy na potláčanie biedy a podporu vzdelávania. Svoju funkciu ukončil po prvom volebnom období prezidenta Clintona. Následne sa na univerzite venoval vedeckej práci, zameranej najmä na kritické otázky kapitalizmu, ktorej prvým významným výstupom bola publikácia Supercapitalism v roku 2007. O necelé desaťročie prišiel s knihou Saving Capitalism: For the Many, Not the Few (Zachráňte kapitalizmus: Pre mnohých, nielen pre niekoľkých, New York 2016) a v minulom roku s dokumentárnym filmom rovnakého názvu (Netflix).

Robert Reich, na rozdiel od nedávno oslavovaného Marxa, kritizuje kapitalizmus nie preto, aby ho zničil, ale aby ho reformoval. Vo svojej kritike mu vytýka viacero “hriechov”, z ktorých spomeňme aspoň tie najpodstatnejšie. Viaceré z nich sa týkajú aj nás, prípadne sa na nás chystajú:

a) Majetková, resp. príjmová nerovnosť.

Reich hovorí, že tri desaťročia po druhej svetovej vojne rodinné príjmy a kúpna sila domácností rástli zároveň s rastom americkej ekonomiky.                                  V sedemdesiatych rokoch začali príjmy stagnovať i napriek tomu, že ekonomika rástla a produktivita práce sa zvyšovala. V roku 2013 bol priemerný reálny príjem (s prihliadnutím na infláciu) americkej domácnosti nižší ako v roku 1989. V posledných rokoch (2014-2015) žili dve tretiny amerických domácností od výplaty k výplate. Naproti tomu príjmy tzv. horných desaťtisíc rástli. V roku 1978 vrcholoví manažéri veľkých amerických korporácií zarábali tridsaťkrát viac ako bol priemerný príjem ich zamestnancov. V roku 2013 to už bolo takmer tristokrát viac.

b) Voľný trh nie je voľný, ale regulovaný.

Pritom podstatné nie je ani tak to, do akej miery je regulovaný, ale kto určuje pravidlá jeho regulácie. Podľa Reicha, v posledných troch desaťročiach pravidlá trhu určuje Wall Street, veľké korporácie a najbohatšia elita, čiže hráči, ktorí čoraz výraznejšie zasahujú do legislatívneho procesu. Reich z vlastnej politickej praxe uvádza príklady, ako korporácie účinne zasahujú proti prijatiu zákonov, ktoré by im mohli škodiť a presadzujú tie, ktoré im prinesú profit. Agresívne a s vynaložením ohromného množstva peňazí na lobistov bránia prijímaniu zákonov, ktoré by aj napriek neustále sa opakujúcim masovým vraždám na školách obmedzovali voľný predaj strelných zbraní, zabezpečovali prijímanie opatrení na ochranu životného prostredia, zaručovali zdravotné poistenie pre väčšinu obyvateľstva alebo neumožňovali neobmedzenú liberalizáciu cien liekov a zdravotníckych služieb. Takým bol napríklad zákon o modernizácii zdravotníckych služieb z roku 2003 (Medicare Modernization Act of 2003), liberálmi oslavovaný ako míľnik vo vývoji voľného trhu. Zákon zakázal štátu, aby vstupoval do cenovej politiky farmaceutického priemyslu, ktorý svojou ekonomickou, ale aj politickou silou má mimoriadne významné postavenie na americkom trhu. Dôsledky takejto politiky demonštruje Reich vo filme na príklade študentky a príležitostnej čašníčky chorej na rakovinu, ktorej mesačné výdavky na nevyhnutné lieky v plnej miere nepokrýva poisťovňa a ona musí za ne platiť trojnásobok (3000 dolárov) svojich príjmových možností.

Zásluhou takejto legislatívy sú lieky v USA podstatne drahšie ako v ostatných vyspelých krajinách. Ako nedávno napísal nemecký Zeit Online, v priemere každý americký občan zaplatí ročne za lieky vyše 1300 dolárov, zatiaľ čo Nemec necelých 700 a Švéd len 400 dolárov. Veľmi výrečné sú konkrétne príklady: Za 60 tabletiek lieku proti bolesti Vimovo pýta anglicko-švédska medzinárodná farmaceutická spoločnosť AstraZeneca v Európe 21 dolárov, ale licencované pobočky írskej firmy Horizon Pharma v USA za rovnaký liek požadujú 2 979 dolárov.

c) Lobing – uzákonená korupcia.

Základom korupčného amerického politického systému je financovanie politických strán a ich kandidátov na rôzne funkcie. Vrcholom sú prezidentské voľby            a volebná kampaň, na ktorú kandidáti, ale najmä ich podporovatelia a donori vynakladajú milióny dolárov. Niektoré volebné iniciatívy síce zhromažďujú aj drobné dary      (z ktorých napr. financoval svoju kampaň v primárkach Bernie Sanders), ale podstatnú časť financií na kampaň tvoria veľkorysé dary miliardárov. Napríklad k desiatim najväčším americkým donorom Hillary Clintonovej podľa časopisu Forbes patrili miliardári Fred Aychaner (dar 2 mil.), David E. Shaw (2,25 mil.), Herbert Sandler (2,5 mil), Daniel Abraham (3 mil.), Laure L. Woods (3,3 mil.), Donald Sussman (4 mil.), JB a Mary Kathryn Pritzker (6,5 mil.), James Simons (7 mil.), George Soros (7 mil.), a Haim Saban (10 mil.). Clintonová sa v predvolebnej kampani síce (naoko) kriticky vyslovovala na adresu Wall Streetu, ale od veľkých korporácií, ktorým od roku 2010 už zákon nijako nelimituje ich príspevky na volebnú kampaň, prijala milióny dolárov. Pritom politická prax jasne dokazuje, že donori nevynakladajú peniaze len pre niekoho modré oči. Veď ako sa hovorí – kto ťa platí, toho pieseň spievaš.

Lobing, o ktorého uzákonenie sa už aj u nás v roku 2014 pokúšalo “ľudové” KDH a teraz to navrhuje podnikateľ Boris Kollár so svojou rodinou, má v USA bohatú tradíciu. Lobingom sa v USA chápe platená aktivita, v rámci ktorej si určité záujmové skupiny najímajú profesionálov, väčšinou právnikov, s dobrými kontaktmi na politikov, aby ich “presviedčali” o potrebe určitých legislatívnych rozhodnutí v zákonodarných orgánoch. Tým, že pravidlá lobingu sú v USA regulované, vytvára sa dojem, akoby lobing bol pre kapitalizmus nielen neškodný, ale priamo prepotrebný. Odkedy však počet lobistov a vynakladaných finančných prostriedkov narástol do obrovských rozmerov, stáva sa stále častejšie aj predmetom podrobnejšieho skúmania a kritiky.

Citovaný Reich vo svojom dokumente uvádza, že z lobingu sa v posledných desaťročiach stal mohutný biznis. Dnes veľké korporácie vynakladajú 34krát viac na lobing ako odbory a verejnoprospešné organizácie. V roku 2016 to bolo 3,15 miliardy dolárov. To znamená v priemere 5,9 milióna na každého jedného člena Kongresu. Lobing sa jednoducho vypláca čoraz viac. V sedemdesiatych rokoch sa 3% bývalých poslancov stalo lobistami, v roku 1985 sa na lukratívnu lobistickú dráhu dalo už 15% bývalých členov amerického Kongresu, ale v minulom roku toto číslo narástlo na 50%. Kongresmani z vlastnej praxe vedia, že lobing je výnosný biznis pre obe strany – “presviedčajúcich” i “presviedčaných”. Kto na to dopláca, je snáď jasné aj tým, čo ekonómiu a politológiu nikdy neštudovali.

U nás sa po prevrate o kapitalizme dlhú dobú nehovorilo, akoby to bolo tabu. Radšej sa spomínala privatizácia, globalizácia a všeličo iné. Nikto nám tiež   nepripomínal, že sme od socializmu prešli ku kapitalizmu, pretože sme boli zvyknutí na opačný postup. Ale s hospodárskou krízou z pred desiatich rokov sa všeličo zmenilo. Ekonómovia aj politici sa začali zaoberať podstatou kapitalizmu a jeho dôsledkami. Ľavičiari, ale aj pravičiari nadobudli odrazu dojem, že dôsledkom hospodárskej katastrofy je kapitalizmus. Napriek tomu sa liberáli ako Mikloš a Sulík nevzdali predstáv a tvrdení, že štát je zlý hospodár a že všetok štátny majetok treba sprivatizovať, lebo len súkromníci sa oň vedia postarať. A my amatéri sme pred desiatimi rokmi len zízali, ako “dobre” hospodáriaci majitelia a vrcholoví manažéri amerických bánk na čele s Lehman Brothers “vyrobili” mnohomiliardové straty a ožobráčili milióny ľudí, pričom si za “dobre vykonanú prácu” vyslúžili miliónové zlaté padáky.

Napriek tomu, že sa nám na Slovensku hospodársky ako-tak darí, až podnikateľská liberálna strana pána Sulíka nám vo svojom programe načrtáva svetlé zajtrajšky s nízkou daňou pre tých najbohatších, zrušením dane z dividend (tých bohatých, pretože chudobní sotva dividendy dostávajú), zrušením bankovej dane, so sprivatizovaným zdravotníctvom a s poplatkami za zdravotnícke služby, antisociálnym odvodovým bonusom, zrušením finančného limitu na volebné kampane a ďalšími výdobytkami kapitalizmu. Ak by sa predstavy pána Sulíka naplnili, u nás by bol kapitalizmus zachránený.   Len to by nebol, ako požaduje Reich, kapitalizmus pre všetkých, ale len pre tých najbohatších.

 

 

O ovplyvňovaní „nezávislých“ novinárov

11.06.2018

V poslednej dobe sa vyhrotil problém slobody médií a slobody prejavu, najmä vo vzťahu k novinárom. Navyše sa objavila požiadavka, aby sa v trestnom zákonníku zrušila klauzula o ohováraní. viac »

Mimochodom: Zabíjanie ako šport

14.05.2018

Skoro každý, kto aspoň trochu sleduje šport, vie o tom, že kanadskí hokejisti patria k najlepším strelcom. Nielen na práve prebiehajúcich majstrovstvá sveta v Dánsku. Hráči ako Wayne Gretzky, viac »

pohotovosť, lekárska pohotovostná služžba

Zoznam pohotovostí bude na poslednú chvíľu

24.06.2018 20:00

Na nový systém fungovania prvej pomoci malo od júla nabehnúť 75 ambulancií pre dospelých a 61 pre deti, táto sieť nekopíruje dnešný stav, je menšia.

súd, Pavol Rusko, Marián Kočner, prepustenie na slobodu

Rozhodne sa polícia prehľadať Kočnerov dom?

24.06.2018 19:42

Polícia sa môže pokúsiť o prehliadku. Špecializovaný trestný súd v prípade oboch obvinených rozhodol, že na koniec vyšetrovania budú čakať na slobode.

babiš

Babiš potvrdil, že na post ministra zahraničných vecí navrhne Pocheho

24.06.2018 17:58

Predseda ČSSD Jan Hamáček tvrdí, že ak by Babiš nepredložil prezidentovi Pocheho nomináciu, išlo by o porušenie koaličnej zmluvy.

Euro, graf, peniaze

Clá na dovoz áut by výrazne poškodili EÚ aj USA

24.06.2018 17:01

Zavedenie ciel na dovoz áut do USA z EÚ by malo negatívny vplyv na obchod a poškodilo by takmer všetky členské štáty únie.

mikulas

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3
Celková čítanosť: 5073x
Priemerná čítanosť článkov: 1691x

Autor blogu

Kategórie